Bronzová doba

V kamennej dobe sa ako zbraň používal kyjak, pästný klin prípadne kamenná sekera. Tieto príklady neboli volené náhodne: Kyjak preto, že jedine drevo bolo dostatočne pružné, aby sa pri údere nezlomilo, pästný klin preto, že jedine pazúrik bol dostatočne tvrdý na bodanie a sekera ako istý druh kompozitu oboch bol skôr predĺženým variantom pästného klinu s väčším momentom sily vďaka rúčke.
Žiaden vtedy známy materiál nemal vlastnosti dostačujúce na výrobu meča. S príchodom bronzu sa ale situácia dramaticky zmenila. Odrazu mohla vzniknúť zbraň, ktorá mohla slúžiť na bodanie, ako aj sekanie bez rizika, že sa pri prvom náraze zlomí. Meč v sebe zahŕňal vlastnosti všetkých vyššie spomenutých zbraní. Navyše jeho dlhé ostrie poskytovalo voči nim ťažko kompenzovateľné výhody. Vojská vyzbrojené mečmi si mohli podmaniť (a spravidla aj podmanili) národy, ktoré touto zbraňou nedisponovali. Známym príkladom je podmanenie si Egypta Hyksósmi na sklonku strednej ríše.

Železná doba 

Aj napriek pomerne skorému objaveniu železa sa tento materiál pri výrobe meča presadzoval pomerne ťažko. Na objasnenie problémov, ktoré tomu stáli v ceste, pozri kapitolu Technológia výroby - Železo. V krátkosti možno povedať, že spočiatku sa použitie železa, vzhľadom na jeho krehkosť a inak aj nedefinovaťeľné vlastnosti, v zbrojárstve obmedzovalo na výrobu výrobne nenáročných sekier prípadne kopijí, t. j. zbraní, kde základ určovala tvrdosť. Pravdepodobne sa vyskytli pokusy spevňovať ostrie bronzového meča železom, ale priame doklady o tom nemáme.
Prvé doklady o hromadnom použití železných mečov máme z doby tzv. morských národov, ktoré vyvrátili niektoré ríše bronzovej doby, medzi iným ríše Achájcov a Chetitov.
Slávnym bol aj známy Gladius hispaniensis alebo krátko hispano používaný rímskymi légiami. Vyznačoval sa malou dĺžkou a určený bol najmä na bodanie, hoci vhodný aj na sekanie. V spolupráci s veľkým štítom Scutum to bola mimoriadne účinná zbraň, ktorá sa významným dielom pričinila o ovládnutie celého vtedy známeho kultúrneho sveta Rimanmi.
Okrem gladiusu používala rímska jazda dlhý meč spata, ktorý bol dlhšou verziou gladiusu. Z neho sa možno vyvinul neskorší rytiersky meč.

Stredovek 

Najprelomovejšími mečmi boli vikingské meče. Založené boli na revolučnom tvare čepele, ktorá sa zužovala smerom ku hrotu, čo výrazne zvyšovalo odolnosť proti zlomeniu.
Kvalita týchto mečov bola vysoká, ale tomu zodpovedala aj cena, preto najobľúbenejšou (a aj najnebezpečnejšou) zbraňou Vikingov zostávala ich typická bojová sekera (často bohato zdobená).