Meč je chladná pobočná zbraň určená na sekanie, rezanie a bodanie. V každej kultúre, ktorá meč poznala, má meč osobitný význam z hľadiska vojenského aj z hľadiska symbolického. Vystupuje ako symbol moci, boja či vojny a práva.
Meč bol známy v rôznych formách v takmer všetkých civilizáciách Európy, Ázie a Afriky. Mimoriadne postavenie mal už od najstarších čias v európskej a predovšetkým v japonskej kultúre.
Základné časti meča:
- čepeľ
- hrot čepele
- ostrie/ostria čepele (brit)
- plocha čepele
- na ploche čepele je často drážka alebo drážky či žliabky, nesprávne nazývané krvné, ich funkciou je predovšetkým čepeľ spevniť a odľahčiť
- rap (slovensky tŕň) - výbežok čepele, ktorý je obalený rukoväťou.
- záštita
- rukoväť
- hlavica (hruška) - ukončuje rukoväť, vyvažuje meč